💔 VYDRŽ, NEPÁL
Timure bola dedina s malými domčekmi, ktoré sa tisli k úbočiu hôr na hranici medzi Nepálom a Tibetom. Slúžila ako zastávka pre pútnikov smerujúcich k hore Kailás – posvätnému vrcholu, ku ktorému putujú hinduisti, budhisti i džinisti aspoň raz za život, aby si očistili dušu.

V stredu ráno o 9:15 prestala byť rieka Bhote Koshi riekou.

Valila sa dolu ako stena vody, ľadu a kameňov a zmietla domy, mosty, trhoviská i cesty. Nikto nemal čas utiecť ďaleko.

Dnes žiadne číslo nedokáže plne vystihnúť to, čo sa stalo. Úrady hlásia desiatky potvrdených obetí, no varujú, že skutočný počet môže byť oveľa vyšší.

A je tu niečo ešte desivejšie než samotné čísla: nezvestných je takmer 400 ľudí. Sú medzi nimi aj zahraniční pútnici, ktorí sa jednoducho chceli dostať k posvätnej hore.

Vrtuľníky nemôžu pristáť tam, kde hladina vody zostáva vysoká. Záchranári sa brodia blatom a v troskách pátrajú po niečom – alebo po niekom.

Krajina, ktorá svojou krásou kedysi lákala tisíce cestovateľov, je dnes na nepoznanie. Himaláje – ktoré život dávajú, no prinášajú aj skazu – nám opäť pripomenuli, že sú oveľa mocnejšie než ktokoľvek z nás. Nepál nepotrebuje náš súcit. Potrebuje, aby sa svet neodvracal, kým krajina počíta svojich stratených blízkych.

Dnes môžeme z diaľky urobiť len jedinú vec: myslieť na nich a modliť sa, aby sa nezvestní našli živí.